LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ/ZÁVADKA. Dvadsať ročná Tatiana Vaššová zo Závadky pri Humennom si vybrala nie charakteristické povolanie pre dievča. Už druhý rok študuje na Akadémii ozbrojených síl SR, a plánuje sa stať profesionálnom vojačkou. Maskáče a zbrane sú jej každodennými spoločníkmi. Na tvrdý režim a disciplínu sa jej zvykalo pomerne jednoducho. Ako to zvláda a čo je jej motiváciou sa dočítate v rozhovore s ňou.

Prečo si sa rozhodla stať vojačkou? Bolo to tvojím snom?

Tatiana: „Nikdy som nesnívala o tom, že sa stanem profesionálnou vojačkou. Keď som rozmýšľala o budúcnosti, bolo to vždy skôr vo všeobecnej rovine. Vedela som, že nechcem nudnú, stereotypnú prácu. To by ma ubíjalo. Na strednej škole mi párkrát napadlo, že by som mohla byť investigatívnou novinárkou. Potom som sa však dozvedela o Akadémii ozbrojených síl a pre súťaživého a ambiciózneho človeka ako som ja, to bola veľká výzva. Keď mi poštou prišlo rozhodnutie o prijatí na štúdium, nezaváhala som ani sekundu.“

Ako reaguje tvoje okolie, keď povieš že si profesionálnou vojačkou?

Tatiana: „Väčšinou sú to pozitívne reakcie a obdiv. Ľudia chcú vedieť, čo ma na tom baví a ako to všetko zvládam. Vraj si ma nevedia predstaviť v maskáčoch a so samopalom v ruke. Ja si zas neviem predstaviť, že by som v živote robila niečo radšej.“

Je náročné štúdium na vojenskej akadémii? Neľutuješ že si zvolila práve túto profesiu?

Tatiana: „Určite by som svoje rozhodnutie nezmenila. Štúdium na akadémii ozbrojených síl nie je nijako výrazne náročné oproti iným civilným vysokým školám. Mňa osobne štúdium baví, pretože som na odbore manažment vojenskej organizácie, kde sú nosnými predmetmi medzinárodné politické vzťahy, bezpečnosť a obrana. Skôr je občas časovo náročné zladiť vojenský výcvik a štúdium.“

Môžeš opísať ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Tatiana: „5:15 mi každé ráno zvoní budík. To je to jediné, čo ma na tomto povolaní neteší, keďže som typ čo si rád pospí. 5:45 – 6:10 mávame rozcvičku. 6:35 nástup na raňajky. 7:10 je ranná kontrola na nástupisku a o 8:00 nám začína škola. 13:15 vyhlásenie denného rozkazu a 15:30 ukončenie pracovnej doby, kedy si po celom dni vyzlečiem maskáče a vyzujem kanady. Potom už každý v rámci svojho voľného času môže ísť do posilňovne alebo na plaváreň, ktoré máme k dispozícii zadarmo. Každý druhý štvrtok máme celodenný vojenský program, na ktorom cvičíme buď taktiku, topografiu alebo máme streľby. V zime máme týždeň blokový výcvik a v lete dva týždne výcvik na Lešti. Okrem toho máme v rámci štúdia letné, zimné a špeciálne telovýchovné sústredenie.“

Absolvovala si už nejaké súťaže? Alebo máš za sebou nejaké úspechy, s ktorými sa môžeš pochváliť?

Tatiana: „Prvým úspechom bolo, keď som sa už na základnom výcviku stala najlepšou vojačkou čaty. Bolo to najmä vďaka výsledkom zo strelieb. Na Akadémii som sa v prvom ročníku zúčastnila medzinárodnej súťaže v študentskej vedecko-odbornej činnosti s prácou História, vznik a vývoj metódy velenia stanovením úlohy. Skončila som na štvrtom mieste. V druhom ročníku som sa zúčastnila súťaže v športovej streľbe zo vzduchovky a opäť som skončila na mojom obľúbenom štvrtom mieste.“

Vedela by si opísať svoj najzaujímavejší zážitok čo si zatiaľ zažila pri absolvovaní cvičenia alebo výcviku ?

Tatiana: „Určite najzaujímavejším zážitkom pre mňa boli streľby z guľometu a hádzanie ručným granátom. Celkovo streľby sú vždy adrenalínovým zážitkom, keď vezmeme do úvahy, že máte v zásobníku ostré náboje, ktoré dokážu zabiť človeka. Iným zážitkom sú zas niekoľko kilometrové presuny v rámci vojenského výcviku, kedy neraz siahame na dno našich síl. Na akadémii rozhodne nie je núdza o adrenalínové zážitky. Napríklad vojensko – praktické plávanie, vodný výcvik na Liptovskej Mare, zlaňovanie na skalách, zjazdové lyžovanie alebo bežkovanie či skialpining.“

Aké sú tvoje plány do budúcna, po absolvovaní akadémie?

Tatiana: „Po absolvovaní akadémie by som chcela ísť na misiu. Je to však plán, ktorý bude závisieť od mnohých faktorov. Určite by som však nechcela skončiť niekde v kancelárii, kvôli tomu som do ozbrojených síl nešla.“